/// English subtitles available ///

VIDEO

Ak poznáte moje príbehy z ciest, tak dobre viete ako sa moje plánovanie a výlety zvyknú začať.Výnimkou nebol ani tento spontánny trip na Faerské ostrovy. Nachádzajú sa medzi Škótskom a Islandom a presne také aj sú. Je to mix týchto dvoch krajín, teda aspoň na nás tak tieto Dánske ostrovy zapôsobili.Vedela som že existujú, nikdy som im však nevenovala špeciálnu pozornosť. Až do chvíle, keď som zahliadla jednu fotku z tohto miesta.

Ďakujem Mime za momentku 🙂 Stáť vo výške cez 250metrov a hľadieť na rozbúrený ocean.

15

Vtedy to prišlo – rozhodnutie, že tam o pár týždňov pôjdem pozrieť. Nemala som plán, nevedela som ako sa tam dostanem, netušila som, či sa tam niekomu bude chcieť ísť ale rozhodnutie je vždy dobrý začiatok.

Ako tak čas plynul, pridali sa ku mne ďalšie štyri osôbky a ja som tak celá nadšená okamžite začala robiť plán a hľadať letenky.
Leteli sme z Edinburghu, z ktorého sa na Faerské ostrovy lieta pravidelne pondelky a piatky.

Celý výlet odštartoval prvým silným zážitkom a to celkom nečakane už pár minút po odlete.
V deň odletu fúkal skutočne silný vietor a ja som tak prvý krát zažila naozaj silné turbulencie. S tými bežnými sa nedajú zrovnávať ani trošku. Na pár sekúnd som si pripustila, že možno naozaj havarujeme. Celej situácii dva krát nepridal ani fakt, že ľudia v kabíne mali rovnaký pocit a dávali to hlasne najavo. Ale zároveň to bol úplne výnimočný adrenalínový zážitok, aký som nikdy nezažila (ani zoskok z lietadla sa naň nechytá) . Priala by som Vám zažiť podobné pristávanie so šťastným koncom.
Pristáli sme pár minút pred tým, ako sa začalo stmievať, a tak sme rovno z letiska nasadli do vopred rezervovaného auta a odišli na ubytovanie, kde sme zhodili batožinu a vybrali sa k vodopádu.
UBYTOVANIE LINK: https://www.airbnb.cz/rooms/27275319?s=51

Namierili sme si to priamo k vodopádu Gasadalur.
A práve vďaka silnému vetru sme mohli vidieť niečo nezvyčajné. Vyfúkaný vodopád smerom hore. Veď to je proti prírode!
Ale nie všetko, čo je proti prírode, musí byť zákonite zle.

DSC01128.jpg

Nezvyčajný zážitok, na ktorý len tak ľahko nezabudnem a pravdepodobne sa tak skoro ani nezopakuje. No vždy lepšie vidieť raz, ako nikdy.

Cestou na ubytovanie sme sa zastavili v malej dedinke, kde sme mali menšiu haváriu a domáci chlapi nám museli pomôcť s odtlačením auta. Musím povedať, že boli skutočne milý a všetko skontrolovali a my sme mohli pokračovať v nočnej jazde niekam na pivko.
Ako sme tak pokračovali v ceste na ubytovanie začalo samozrejme pršať a ja som na pár sekúnd videla niečo vybehnúť na kraj cesty. Bolo to čierne, veľké a kvôli svetlám z auta to malo výrazné zelenožlté oči. Hovorím: „pozor medveď ?!“( áno vyznelo to skôr ako hlasná otázka, než varovanie).
Mne samej to prišlo celkom vtipné a nelogické, no v tej sekunde to bolo to prvé, čo zo mňa vyšlo von a ja som tak pobavila celé auto, pretože to bola len čierna ovca. Nik mi však neveril, tie oči až do chvíle, keď sme zbadali etiketu na obale od fľaše a mne odľahlo, že som nezostala za úplnú trotlicu.

44379807_10157581347047699_9026818781313236992_n.jpg

Časom sme však zistili, že alkohol nekúpiš v žiadnom obchode (vraj je iba jeden špeciálny, ale nik nám nevedel povedať kde) nemôžeš ho ani vyniesť napríklad z reštaurácie alebo pizzerky.
Takže ak sa chystáte na Faroe partia ľudí, ktorí si radi hrknú večer zo dve pivá, budete mať smolu ak si nedonesiete vlastný.
Cena piva cca 4libry – 4,5 eur.

Druhý deň sme mali rovnako silný vietor a tak sme sa rozhodli dať len jednu menšiu turistiku a na večer navštíviť hlavné mesto Tórshavn.

Foto: Silvi Kovacic

44062877_2281906818710109_256168879078768640_n.jpg
Cestov do Funninguru sme sa zastavili pri vodopáde Fossá

43951660_906568926208039_2450319343909601280_n.jpg
Nad dedinkou Funningur na Vás čaká jeden z najkrajších výhľadov na celých ostrovoch. Od parkoviska je to asi 20 minúť do kopca. V našom prípade v spoločnosti silného vetra. Taký menší adrenalínový zážitok, keď sa šplháte na skaly, na ktoré keď sa dostanete, sa takmer neudržíte na nohách a musíte si doslovne kľaknúť na zem, aby Vás silný vietor nezhodil do studeného oceánu.
Ale ten výhľad, je celom slušný čo poviete?

14

44683219_2254708547874059_9043986762027761664_n

Po zvyšok dňa sme sa túlali dedinkami, hlavným mestom a nasávali ten pokoj, na uliciach ani cestách takmer žiadni ľudia, len prázdno. Čo by ste aj chceli, veď na celých Faerskych ostrovoch žije niečo menej než 48 000 obyvateľov a z toho 20 000 v hlavnom meste.

Tretí deň sme hneď ráno odštartovali ku najznámejšiemu miestu a to k jazeru Sørvágsvatn.

DCIM100MEDIADJI_0072.JPG
A keďže sme sa celkom zdržali, neboli sme si istí, či sa vybrať na turistiku k Drangarnir. Nakoniec som sa však s jednou kamarátkou odhodlala a pridali sme do kroku. Začali sme ako môžete vidieť na mape v dedinke: Sorvágur

hikeroute.jpg
Musím povedať že celá túra je nenáročná, možno až na pár strmých miest, kde ak zle položíte nohu jednoducho zletíte do oceánu. Cestou k jednému z najkrajších výhľadov nás sprevádzala dúha, bezvetrie, husy, slnko a vôňa chladného Atlantického oceánu.
Bohužial sa stalo to, čo sa dalo predpokladať. Celú cestu som videla stopy človeka a psa. A tesne pred výhľadom na náš ciel sa pred nás v zákrute postavil SBS-kár v oranžovej reflexnej veste s palicou v ruke a s čiernobielym psíkom.
Slušne som pozdravila s tým, že budeme pokračovať, bohužiaľ nás nepustil a to z dôvodu, že chodník je uzatvorený, kvôli silnému vetru, a na trasu sa môže ísť len so sprievodcom.
Toto všetko sme vedeli, no aj tak sme to predsa len skúsili. Cena za sprievodcu je zhruba 70 eur na osobu. Nie tak ani kvôli náročnosti, ako skôr kvôli tomu, že prechádzate cez súkromné pozemky.
Tento krát sa nám tento výhľad bohužiaľ nepodarilo vidieť na vlastné oči (pridávam fotku z Googlu) no pokúsili sme sa o to, aspoň máme o dôvod viac to skúsiť opäť a vrátiť sa. Mnohým ľudom sa to podarilo.

FOTKA Zdroj – Google

hcasrhc903l01.jpg
Z Faerských ostrovov som odchádzala s pocitom, že sa určite ešte vrátim. Učarovalo mi to divoké počasie, drsná krajina, ostrovy pospájané tmavými tunelmi a unikátne výhľady, ktoré neuvidíte nikde inde v Európe len tu.

13

 

Pretože toto je život a nič viac už nebude. Kamil Bartošek (KAZMA)

Väčšina ľudí odkladá svoje plány na život a medzitým im ten život uniká pomedzi prsty. Keď bude menej práce, keď bude viac peňazí, keď deti vyrastú, keď zaplatíme hypotéku, keď nakúpime všetky tie haraburdy, ktoré potrebujeme alebo keď bude čas. Svet ale na nikoho nečaká a tá osoba, o ktorej si myslíte, že ste to vy, tak tá čoskoro umrie. Spomeňte si na to, keď sa Vás znovu život opýta, či do toho pôjdete alebo nie a pustite sa do toho na plný plyn.
Pretože okrem premrhaného času, tu nie je o čo prísť. Neviem vám povedať, čo sa stane ale jedno viem určite: keď to neskúsite, nestane sa vôbec nič. A preto žite a riskujte všetko. Pretože toto je život a nič viac už nebude.

Most of the people are postponing their plans for life, while it’s slipping through their fingers. When there is less work, when there is more money, when kids grow up, when we pay a mortgage, when we buy all of the rubbish we need or when it’s time. But the world is not waiting for anyone and the person you think you are, will die one day. Remember that when your life will be asking you, whether you’ll go for it or not, do it and go at full throttle. Because there is not much to be missed, except for time. I cannot tell you what will happen, but I know for sure that if you do not try, nothing will happen at all. So live and risk everything. Because this is life and there’s nothing more left here for you.

 

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s